chvalabohu, že deň má len 24 hodín... pokračovanie článku
Nemám rada polievkovú voňavku. Som po nej hladná a keď som hladná, tak som zlá a keď som zlá, tak koniec sveta. pokračovanie článku
Strašne dlhý dialóg, príbeh je pravdivý, osoby a miesta sú skutočné, až by som povedala že bohužiaľ... pokračovanie článku
Sú také sny, ako skutočnosť. Sníva sa mi, kreslím, celú noc. Ráno sa zobudím a obrázok nakreslený iba v mojej hlave. Opakovanie deja, ale už naozaj. Výsledok, rybka. pokračovanie článku
Pred odchodom som si naleskovala pery, na neviditeľnoružovo. A cestou pomedzi krikľavo modré a krikľavo zelené domy so záhradami sa mi na ne nalepili mušky, mala som ich pekne bodkované. Napadlo mi, že si pery olížem, mušky chutili sladko, ako lesk na pery. Cítila som sa previnilo. pokračovanie článku
akokeby vyrástol z mesta... pokračovanie článku
Ležíme nahí, vedľa seba... čo najďalej od seba. Je neskutočne dusno, vzduch sa nehýbe. Nechceme sa navzájom dotýkať, sme horúci. Predstavujeme pre seba ohrievače, preto tak ďaleko. Keby sme mohli, tak si vyzlečieme aj kožu, len aby sme sa ochladili. Hm, napadlo mi, bola by sranda, keby sme si tie naše kože nechtiac vymenili... pokračovanie článku
Deň prvý, istá základná škola:
Šlapem pomaly, strašne pomaly po schodoch, funím, na prvom poschodí malá oddychovka maskovaná za sústredené obzeranie nástenky. Oči mierne do kríža čítajú: Neverte zeleným vdovám!
He? Neokysličený mozog si to párkrát zopakuje, nastaví sa začudovaný výraz a šlape sa na ďalšie poschodie.
Deň druhý, tá istá základná škola:
Rýchlo, strašne rýchlo utekám hore schodami, meškám, funím, na prvom poschodí hodím očkom po nástenke. A tam: Neverte neznámym vdovám!
No, logickejšie...
Deň tretí a zase tá istá základná škola:
Pristavím sa k nástenke, bez funenia čítam: Neverte neznámym vodám!
Jáj!
Včera pršalo, však všetci viete. Ponáhľala som sa z taliančiny tak po svojom. Predbehla som pomalých, ostával jeden dedo, síce sa šmotlal, ale išlo mu to dosť rýchlo. Po rýchlej analýze, že z ktorejže strany ho vezmem, na mňa nečakane (a poviem to! priam zákerne!) zaútočil. Keď sme boli už skoro-skoro na rovnakej úrovni, dedo sa otočil mojim smerom, ukazovák na jednej nosnej dierke a z druhej silným výdychom katapultoval niečo zelené a naťahovacie...
Vďakabohu za rýchly reflex...
Vyšla som von z budovy vodární a do nosa mi udrelo more. A nechcelo mi potom z toho nosa vyskočiť, cítila som ho celú cestu domov, akokeby bolo len hen za rohom. Občas pustilo dnu aj mokrú trávu a agáty... A potom som uvidila v záhradke modré hyacinty...kurnik, ako v Taliansku. pokračovanie článku
Rada ochutnávam svet nohami. Bosými. Len tak si zobuť topánky a vyhrnúť nohavice... a cítiť sneh, dažďovú mláku, blato, hlinu, nechať sa pichať kameňmi a štekliť trávou. Nepotrebujem zrak, sluch, chuť... všetky zmyslové bunky mám v bosých nohách...
Načo sú nám topánky?
presso, latte, capucino, macinato, afogato.... :) pokračovanie článku
Na Veľký Piatok som cestovala domov. Nasadala som do auta okolo obeda, predtým som všetko narýchlo podrobila bežnej kontrole, nič sa nevymykalo normálu: stromy stále nahé, sem tam sa niečo na nich zelenalo, čerešne iba s malými púčikmi, zlatý dážď žltý, ale nie tak ozajstne. Bola som preč do pondelka, keď som vystúpila večer z auta, bola som dosť unavená na kontrolu. Tak som kontrolovala dnes ráno. Stromy sú zelenkavé, gaštany vypúšťajú listy, zlatý dážď žiari, čerešne a aj slivky voňajú, breza pod mojim oknom už dokonale tieni...
Iný svet...
Ocitla v nepoznanom svete. Rána sú v ňom zvláštne, také studené. Neprebudení ľudia a ja viac ako neprebudená, sa tlačíme v studených autobusoch, šliapeme si na nohy a nikto sa nikomu neospravedlňuje. pokračovanie článku
Kreslené niekedy veľmi veľmi dávno, jeden z mojich prvých :) pokračovanie článku
Môj Bobinko nečakane prešiel zo stavu Psa Neštudovaného do stavu Psa Študovaného. Titul PŠ mu slávnostne udelil môj dedko. Zásluhy sú dosiaľ neznáme... pokračovanie článku
Súčasť spacieho rituálu (kedysi... keď som spávala doma, vo svojej sladkoružovej...ble...izbe). V pyžame sa usadiť na parapetnú dosku, bosé nohy vyložiť na radiátor a len tak sa pozerať na moje Slanské vrchy. pokračovanie článku
Čakám na autobus s troma plnými taškami. Z jednej mi trčí pór, v ďalšej mám banány, tie sú zadarmo. Keď chlapík pri pokladni zistil, že som si ich zabudla odvážiť, tak mi ich s takým milým úškrnom posunul, že vraj nabudúce. Milé. pokračovanie článku
Cesta domov. Presne ako z hry zima-teplo-teplejšie-horúco, čím bližšie k cieľu, tým teplejšie. pokračovanie článku
Opravte si vašu adresu! pokračovanie článku
Srdiečka :)
Štvorka je moje polovične obľúbené číslo. Ja fičím na osmičke, ani neviem prečo. Ale keď štyri tak štyri.
Nadpis... špeciálny pozdrav s Cícerom, vtedy bol síce iba Stano, alebo už bol Jajo? Neviem...
Namočila ma do toho Anka:)) pokračovanie článku
Zima zo šiesteho poschodia :) pokračovanie článku
Je mi zima. Šteklia ma krížiky a tečie mi z nosa. Nemôžem sa sústrediť, vnímam len zimu a šteklenie. A chce sa mi aj spať. Tento deň tak ako včera a ako bude určite aj zajtra. To sú tie studeno-zamračeno-sivé dni. pokračovanie článku
Posledný utorok... predvčerom bola ešte predposledná nedeľa. A mne to stále nedochádza. pokračovanie článku
Barcolana je v Terste najväčší sviatok. Je to víkend v znamení lodičiek a plachetníc, ktorý v nedeľu vyvrcholí ich pretekami. Takže ten víkend sa začal už vo štvrtok... pokračovanie článku
Včera si po práci kráčam pomaly domov, svieti slniečko. Prechádzam cez prechod, na červenej čaká autobus. Keď spoza autobusa vystrelil skúter a skoro ma zrazil. Skoro, to je asi jedinký centimeter, čo nás delil od stretu. Ja v šoku, chalan na zemi, vystrašený. A odrazu to počujem, hlas mi je nejako známy, kurník, veď je to môj! „Makekacofai?“ Pekne, šťavnato... a po taliansky! V tom šoku som z mozgovej zásoby vytiahla práve taliansku nadávku... Začala som sa na tom smiať a nechala toho Fittipaldiho nechápavo zazerať ako sa ťapa rehoce na tom, že mu vynadala...ale po taliansky!:)
Terst má super pozíciu, dve hodiny vlakom Benátky, dve hodiny autom Dolomity, ďalšie dve Pula, Rijeka. Istria je za rohom a do Ľubľany po ďiaľnici takú hodinku. Ak nie je zápcha...
pokračovanie článku
Popis hry. Cieľom je predbehnúť každého človeka, čo kráča po chodníku rovnakým smerom ako hráč, iba krokom, utekať je zakázané. Čaro, nikto netuší, že sa hráte :). Bonus, keď sa niekto pridá... pokračovanie článku
Už vo štvrtok som v Terste spozorovala zvýšenú koncentráciu policajtov v meste. Po karabinieroch ani stopy, iba polizia municipale (mestskí policajti). V Taliansku nemajú dobrú povesť. Ľudia ich považujú za hlupákov, negramotných, podplatiteľných, lenivých... (podobnosť s policajtami v jednej krajinke je čiste náhodná...a možno aj nie). A práve oni dostali od talianskej vlády veľkú právomoc... pokračovanie článku
Kurník šopa, keď ja neviem čo k tým mojím obrázkom už písať. V jeden deň som vstala, všelijaké somariny okolo hygieny a výživy porobila, asi som sa aj obliekla a nakreslila som obrázok. Pomedzi to som asi aj v škole bola, alebo aj nie. Lebo to možno nedeľa bola. A čo ešte... asi som mala zajačie úmysly... pokračovanie článku
pozorovateľ
191938825
lucia.mitalova(ejha)gmail.com
| << < Február 2010 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 |
| 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
