Autobus ako na potvoru mešká, ale mne to nevadí. Ako taký malý úchyláčik (fakt malilinký) stojím blízučko štyroch Talianov a vytešujem sa z nich. Počúvam. Jaj, tú reč milujem, ešte stále jej rozumiem. Jeden z nich bublifukuje (vypúšta bublinky z bublifuku), ďalší šermujú s ružovými balónikmi a potom ich pustia hore...Come bambini...
Slnečný jazyk, ostalo mi tak...jarno.
Pomalinky si v skrini presúvam veci, jarné dopredu, svetre dozadu. Niekomu Niečo naznačujem. Mamka mi kúpila trampky, číňanky. Ešte smrdia gumou, potrebujem ich vyvetrať, ukázať im Ružinov, svet.
Aj jarné kvety som dostala, na vraj môj sviatok. Lenže ja ešte nie som žena, ja som stále...dievča.