ráno som si zasekla zubnú niť medzi hornými rezákmi, nešla ani hore-dole, ani dopredu-dozadu. proste ani za svet. 10 minút nervózneho poťahovania, už som sa videla s nožnicami, ako tú hlúpu šnúru odstrihávam tesne pri sklovine, keď sa to akosi zázrakom na šup vytiahla...

prekonala som svoj rekord, stihla som si 3krát za deň buchnúť hlavu, raz o nejakú rúru, potom pri vystupovaní z auta a aj z autobusu...

na obed som mala lazane, s kečupom, trošku sa ušlo aj svetru, no trošku viac ako trošku...

a to všetko som stihla s obrovskou fialovomodrožltou modrinou v tvare srdiečka na ľavom lýtku...

stačilo...